Barack Obama sa tak zaradil do štvorice amerických prezidentov, ktorí už „Nobelovku" získali. Roosveltov mier v ruskojaponskej vojne, Wilson a vznik OSN, Carterova celoživotná diplomatická cesta a Obamove sľuby. Tak sa dá charakterizovať jeho „mimoriadna snaha o posilnenie diplomacie."
Je trochu naivné nazdávať sa, že americký prezident si cenu, ktorú dostávajú osobnosti, ktoré sa pričinili „o bratstvo národov", naozaj zaslúžil. Je to niečo podobné, ako darovať Nobelovu cenu za ekonomiku ministrovi Počiatkovi. Ide prevažne o sľuby. Prečo sa teda Nórsky parlament, ktorý udeľuje Nobelovu cenu za mier, rozhodol z celkového počtu 205 nominácií práve pre Baracka Obamu?
Prvý Afroameričan na poste prezidenta USA má nepochybne veľkú popularitu a jeho meno má istú noblesu. Už len samotný fakt, že sa na „trón" Spojených štátov dostal černoch, mohol ovplyvniť výber komisie. Povestným „I had a dream..." začínal svoju reč nielen jeden z nositeľov Nobelovej ceny za mier, Martin Luther King, ale aj Obama. Ten svoj sen nepochybne stále má, no verejnosť má na jeho činy pravdepodobne iný názor ako Nobelova komisia.
Diplomacia Baracka Obamu sa zatiaľ prejavila v ústupkoch a pokusoch nadviazať medzinárodný dialóg. Jadrový program síce patrí medzi jeho „ťažné kone", no okrem rezolúcie o jadrovom odzbrojení, ktoré pod jeho vedením schválila Bezpečnostná rada OSN a odstúpení od radaru v strednej Európe toho veľa nenarobil. Zatvorenie väznice v Guantanáme, posilnenie dialógu s Čínou, zlepšenie vzťahov s Ruskom, no hlavne boj proti terorizmu a koniec vojny v Iraku - to všetko sú sny a vízie amerického prezidenta, ktoré majú zatiaľ len tienisté rozmery, no za ktoré mu už teraz udelili prestížnu cenu.
Americký prezident Barack Obama má diplomatickú aj morálnu silu prispieť k svetovému mieru. O tom, či je Nobelovej ceny za mier hodný, nás bude musieť ešte presvedčiť.