Peking 2008. Mnohonásobne skloňovaná fráza v posledných dňoch najmä v spojení s Tibetom, ľudskými právami a neľudským režimom. Všetko toto totiž obsahuje päť olympijských kruhov, ktoré sa tento rok objavia na zástavách v čínskej metropole. Búrlivé protesty, škandály a odvážne vyhlásenia sprevádzajú olympijské hry už niekoľko týždňov. Lenže nie je už na nariekanie neskoro?
Keď Olympijský výbor v roku 2001 vybral za miesto konania letných hier 2008 Peking, väčšina bola ticho. Nikoho nenapadlo, že bola vybratá krajina, v ktorej stále panuje neľudský režim, je obmedzovaná sloboda prejavu a sú porušované základné ľudské práva. Prvé protestné hlasy sa ozvali až nedávno – keď už bolo neskoro.
Keď v roku 1894 barón Pierre de Coubertin vyslovil myšlienku obnovy olympijských hier, spolu s týmto návrhom mu z pier vyšlo samotné posolstvo hier – športová a ľudská medzinárodná spolupráca. Olympijské hry vždy boli symbolom športu, ale aj mieru. Mieru, ktorý v Tibete nepoznajú a o ktorom v Číne snívajú masy. Bolo teda správnym rozhodnutím zveriť niečo tak impozantné a tak dôležité, ako sú olympijské hry, do rúk Číny?
Rozhodnutie zúčastniť sa alebo bojkotovať olympijské hry je teraz už len na samotných účastníkoch. A práve tu nastáva dilema – ísť či neísť? Športovci sa na olympiádu pripravujú niekoľko rokov a to, že im ich politické presvedčenie a miera dôstojnosti nedovoľujú ísť do Pekingu, v nich vytvára vnútorný rozpor. Politici majú jasno – niektorí do Číny ísť odmietli, iní sa len pousmejú a do hľadiska obrovských štadiónov zasadnú. Na iné rozhodnutia už nieto času...
A čo my doma? Môžeme bojkotovať olympiádu vypnutím televíznych prenosov, čo samozrejme nikomu (okrem našich unavených očí) nepomôže. Môžeme si vyvesiť na balkóny transparent – „Slobodu Tibetu“. Niektorí susedia sa pousmejú, iní zamyslia. A pomôže to niekomu? Azda tibetským mníchom, ktorí zomierajú pod nadvládou Číny?
Dúfajme, že tí, ktorí otvorene vyjadrili bojkot olympijských hier a majú väčšiu moc ako my, obyčajní občania, prospejú aspoň niečomu. A dúfajme, že Olympijský výbor si dá nabudúce na výbere usporiadateľskej krajiny naozaj záležať. Aby potom nemuseli športovcom dávať náhubky, so strachom pred tým, že vyjadria svoj politický názor...